Dejiny
Miestny odbor Matice slovenskej v Sečovciach (MO MS) vznikol 13. februára 1921, čím sa po Košiciach, Prešove a Spišskej Novej Vsi zaradil medzi prvé miestne odbory, ktoré vynikli na východnom Slovensku po matičnom oživotvorení (1919). Do dvoch rokov získal 50 riadnych členov a dôverníkov aj v okolitých obciach.
Predsedom MO MS sa stal prednosta sečovskej železničnej stanice Jozef Zumr, podpredsedom správca miestnej rímskokatolíckej školy Aladár Bohucký a tajomníkom poštmajster Karol Michalec.
MO MS hneď po svojom vzniku zriadil vlastnú knižnicu, ktorej počiatočný knižničný fond činil 60 zväzkov. Jej správkyňou sa stala knihovníčka Gizela Ilošvayová. Mimoriadnu aktivitu vyvíjali divadelní ochotníci, fungujúci od roku 1920, ktorí mali vlastné stále javisko a do roku 1923 sa verejne predstavili 10 divadelnými hrami. Okrem toho MO MS v tomto období usporiadal deväť ľudových i odborných prednášok a tri tematické akadémie.
Koncom 20. rokov činnosť MO MS upadla a jeho členská základňa sa preriedila takmer na polovicu. Opätovný rozmach zaznamenal začiatkom 30. rokov. V roku 1931 MO MS získal 41 nových členov, medzi nimi aj viacero Sečovčanov židovského pôvodu. Kolektívnym členom sa stalo Obecné zastupiteľstvo v Sečovciach. Za nového predsedu bol zvolený Mikuláš Kasanický. Koncom roku 1933 mal MO MS už 65 riadnych členov, hoci v priebehu nasledujúceho polroka toto číslo pokleslo na 49. V roku 1935 sa predsedom stal riaditeľ meštianskej školy Ján Ferjentšík a za tajomníka bol zvolený učiteľ Vojtech Hronkin. V roku 1936 bol za podpredsedu ustanovený hudobný učiteľ Alojz Schronk.
Činnosť odboru v nadchádzajúcich rokoch poznačil nástup autoritárskeho režimu po Mníchovskej dohode (29. september 1938) a napokon vznik Slovenského štátu, ktorý vyvíjal výrazný útlak židovského obyvateľstva a svojim potrebám podriadil všetku spolkovú a kultúrno-spoločenskú činnosť. Sečovský odbor tak prišiel o viacerých významných členov, hoci zároveň jeho členská základňa narastala a v polovici roku 1943 sa ustálila na 162 členoch. Medzi najagilnejších sečovských matičiarov patril miestny vedúci notár Gejza Tkáč, ktorému sa podarilo získal desiatky nových členov a ktorý sa v máji 1942 stal po uhradení príspevku 1000 korún slovenských zakladajúcim členom Matice slovenskej. V roku 1943 bol doživotný správca Matice slovenskej Jozef Škultéty vymenovaný za čestného občana Sečoviec.
Po skončení druhej svetovej vojny sa o mnohých členoch MO MS nevedelo, pričom pri prechode frontu bola zničená aj knižnica. Matičná činnosť sa obnovovala za predsedovania Róberta Ovcharovicha. Po nástupe komunistického režimu (1948) záujem o členstvo v MO MS upadol a 19. apríla 1951 bol MO MS zrušený. V rokoch 1949 – 1953 prišla Matica slovenská o útvary vedeckej práce (tie boli zaradené do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave) a výraznú časť členskej základne. Inštitúciu tak režim zredukoval na ústredie osvetovej práce. V apríli 1954 bola Matica slovenská poštátnená a daná do pozície národnej knižnice a knihovedného ústavu.
Až počas odmäku 60. rokov sa objavili snahy o oživenie pôvodnej činnosti Matice slovenskej. Tento proces sa dotkol aj Sečoviec – list Júliusa Kurajdu z roku 1968 vyjadril záujem o obnovu činnosti miestneho odboru. Tieto snahy ale trvali len krátko, keďže vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa (21. august 1968) sa začalo obdobie normalizácie a upevňovania totalitného komunistického režimu.
Zmena nastala až po demokratickej Nežnej revolúcii (november - december 1989), ktorou sa skončila diktatúra komunistickej strany a Československo sa stalo opäť demokratickým štátom. 4. mája 1990 bola obnovená činnosť MO MS v Sečovciach, 10. - 11. augusta 1990 sa konalo oživotvorujúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine a 26. júla 1991 Slovenská národná rada prijala zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inšittúcie k nezávislej ustanovizni. Predsedom MO MS sa stal Július Kurajda, ktorý v tejto funkcii pôsobil až do roku 1996.
27. novembra 1996 sa uskutočnilo valné zhromaždenie, na ktorom bola za predsedníčku MO MS zvolená Kamila Chilová. Odbor sa zameral na spoluprácu so samosprávou mesta, školami, mestským kultúrnym strediskom a získal do svojich radov aj kolektívnych členov. Organizoval besedy, výstavy a podujatia aj v spolupráci so svojimi kolektívnymi členmi a Domom Matice slovenskej v Michalovciach. Medzi významné podujatia patrila súťaž vo vlastnej literárnej tvorbe Kasardov Zemplín, hudobná akcia Deň s populárnou hudbou a prehliadka záujmovo-umeleckej činnosti členov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska s názvom Javisko bez hraníc.
31. augusta 2010 bol pri MO MS založený Odbor mladých matičiarov, ktorý 25. januára 2013 získal právnu subjektivitu. Jeho predsedníčkou sa stala Božidara Lukáčová. 5. júna 2013 bola za predsedníčku MO MS zvolená Jana Čižmárová. MS mal v tomto období už 33 individuálnych a siedmich kolektívnych členov. Jeho výbor pracoval v personálnom zložení: Ingrid Lukáčová, Monika Popaďáková, Eva Horňáková, Elza Harbulová a Valéria Benedeková.
Text spracovaný na základe dokumentu, ktorý pripravili Vojtech Karpáty a Ingrid Lukáčová.